Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov

By | Uncategorized | No Comments

Dňa 01.02.2016 nadobudol účinnosť nový zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.

Cieľom zákona je prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov.

V zmysle zákona bude mať spotrebiteľ možnosť obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu, ak nie je spokojný so spôsobom, ktorým predávajúci vybavil jeho reklamáciu alebo ak sa domnieva, že predávajúci porušil jeho práva. Následne bude mať právo podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ak predávajúci na žiadosť o nápravu odpovedal zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania. Subjektom alternatívneho riešenia sporu bude buď príslušný štátny orgán (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb; Slovenská obchodná inšpekcia) alebo právnická osoba zapísaná v zozname vedenom v zmysle zákona (malo by ísť o právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa, o komoru zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb).

Výsledkom alternatívneho riešenia sporu môže byť predovšetkým dohoda o vyriešení sporu alebo nezáväzné odôvodnené stanovisko (ak subjekt alternatívneho riešenia sporov na základe skutočností, ktoré zistí pri alternatívnom riešení sporu, dospeje k odôvodnenému záveru, že predávajúci porušil práva spotrebiteľa). Subjekt alternatívneho riešenia sporov však nemôže vydávať právne záväzné rozhodnutia.

Spotrebiteľovi je samozrejme ponechaná možnosť obrátiť sa na súd.

Čas ukáže, aký úspech bude mať alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, do akej miery odbremení súdy a pomôže spotrebiteľom.

Nové civilné kódexy (2) – zmeny ohľadom trov konania

By | Uncategorized | No Comments

Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 prináša výrazné zmeny týkajúce sa trov konania.

Po novom bude náhrada trov priznávaná automaticky, nebude teda potrebný návrh sporovej strany. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Proti tomuto uzneseniu bude prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

Daň z motorového vozidla za rok 2015

By | Uncategorized | No Comments

Upozorňujeme na povinnosť do podať 1. februára 2016 daňové priznanie a zaplatiť daň z motorového vozidla.

Oproti minulému roku nastali viaceré zmeny, napr. (1) miesta príslušnosť sa určuje podľa sídla / trvalého pobytu daňovníka, nie podľa miesta evidencie vozidla, nebude teda potrebné podávať osobitné daňové priznanie za každý samosprávny kraj; (2) zjednotili sa sadzby pre celú SR, sadzby si už neurčujú samosprávne kraje; (3) zmenilo sa (a zároveň sa zjednotilo) predčíslie účtu, na ktorý sa má uhradiť daň.

Ochrana bankového tajomstva a právo na informácie v prípade porušenia práv duševného vlastníctva

By | duševné vlastníctvo | No Comments

Súdny dvor EÚ (ESD) svojím nedávnym rozhodnutím vo veci C-580/13 Coty Germany GmbH proti Stadtsparkasse Magdeburg bližšie upravil hranice medzi ochranou bankového tajomstva a právom na informácie v prípade porušenia duševného vlastníctva.

V danom prípade išlo o spor medzi spoločnosťou  Coty Germany, ktorá vyrába a distribuuje parfumy a je držiteľkou výhradnej licencie týkajúcej sa konkrétnej ochrannej známky. Táto spoločnosť vydražila prostredníctvom internetovej aukčnej platformy flakón parfumu s uvedenou ochrannou známkou, pričom cenu za tento výrobok zaplatila na bankový účet vedený v Stadtsparkasse (banka), ktorý uviedol predávajúci. Coty Germany sa obrátila na banku a požiadala ju o meno a adresu vlastníka bankového účtu, na ktorý previedla sumu zodpovedajúcu cene vydraženého sfalšovaného tovaru. Banka s odvolaním sa na bankové tajomstvo odmietla túto informáciu poskytnúť.

ESD uviedol, že príslušné ustanovenie smernice o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátne ustanovenie, ktoré bankovej inštitúcii neobmedzene a nepodmienene dovoľuje, aby s odvolaním sa na bankové tajomstvo odmietla poskytnúť informácie o mene a adrese vlastníka účtu.