Dňa 22.12.2014 bol do medzirezortného pripomienkového konania predložený návrh nového autorského zákona (ďalej len „NAZ“), ktorého účinnosť sa predpokladá od 01.01.2016.

Podľa Ministerstva kultúry, ktoré návrh NAZ pripravilo, je jeho cieľom predovšetkým:

  1. efektívnejší výkon práv autorov a
  2. zvýšenie konkurencie Slovenskej republiky prostredníctvom podpory inovácií a investícií do kreatívneho priemyslu.

NAZ prináša viacero zmien a zároveň preberá do svojich ustanovení judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“) a predpisy Európskej únie. Najdôležitejšie zmeny sa snažíme v ďalšom texte priblížiť.

Negatívne vymedzenie predmetu autorského práva

NAZ prináša upresnenie vo vzťahu k negatívnemu vymedzeniu predmetu autorského práva, t.j. na čo sa ochrana autorského práva nevzťahuje.

Dôležitom zmenou je doplnenie výluky ohľadom diel tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. NAZ jasne vymedzuje, že ochrana sa na tieto diela nevzťahuje.

NAZ zároveň upresnil právnu ochranu vo vzťahu k denným správam. Podľa novej úpravy sa „za dennú správu nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Uvedená zmena pravdepodobne reaguje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré právnu ochranu novinových článkov interpretovalo obmedzujúcim spôsobom.

Nositeľ práv

NAZ vhodným spôsobom zavádza legislatívnu skratku nositeľ práv, ktorým je okrem autora aj iná osoba, ktorá vykonáva majetkové práva (dedič; nadobúdateľ výhradnej licencie; osoba, ktorá vykonáva majetkové práva na základe zmluvy o postúpení, atď.).

Použitie diela

Vo vzťahu jednotlivým spôsobom použitia diela NAZ nadväzuje na súčasný autorský zákon. NAZ obsahuje osobitnú reguláciu pri jednotlivých spôsoboch použitia vzťahujúcu sa na digitálne rozmnoženiny. V tejto súvislosti je otázne, či je takéto rozlišovanie vhodné a súladné s európskym právom, ktoré koncept digitálnej rozmnoženiny osobitne neupravuje.

 

Trojkrokový test

Trojkrokový test (zakotvený vo viacerých medzinárodných dohovoroch) upravuje hranice zákonných licencií pre použitie diela, t.j. aj v prípade, že na dané použitie sa nevyžaduje súhlas autora, vždy je potrebné, aby (i) obmedzenia majetkových práv autora boli dovolené len v osobitných prípadoch ustanovených NAZ, (ii) nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nebolo rozpore s bežným využitím diela a (iii) neodôvodnene nezasahovalo do právom chránených záujmov autora.

Trojkrokový test je súčasťou aj dnešného autorského zákona. Zo systematického hľadiska je však v NAZ zaradený na úvod zákonných licencií a nie na záver (ako to je v súčasnom autorskom zákone), čo by mohlo priniesť pozitívny efekt pri jeho interpretácii.

 

Vyhotovovanie kópií z nelegálneho zdroja

Po dlhú dobu bolo predmetom polemiky, či je možné legálne zhotoviť rozmnoženinu diela pre súkromné účely (§ 24 ods. 1 súčasného AZ), a to z nelegálneho zdroja. V minulom roku dal ESD odpoveď na túto otázku, keď konštatoval, že: ak by členské štáty mali možnosť prijať či neprijať právne predpisy, ktoré umožňujú, aby sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili aj z nelegálneho zdroja, išlo by jednoznačne o zásah do riadneho fungovania vnútorného trhu.“

Záver uvedeného rozhodnutia je prijatý do NAZ, ktorý upravuje, že: pôvod rozmnoženiny diela vyhotovenej bez súhlasu autora… nesmie porušovať práva autora.“

Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že legálny pôvod rozmnoženiny sa v zmysle NAZ vyžaduje nielen pri výnimke týkajúcej sa rozmnožením zhotovených pre osobnú potrebu, ale aj pri väčšine ostatných zákonných licencií.

 

Použitie diela za účelom karikatúry alebo kritiky

NAZ zavádza novú zákonnú licenciu, v zmysle ktorej sa pri vymedzených spôsoboch použitia nebude vyžadovať súhlas autora, ak je účelom použitia karikatúra, paródia a pastiš. Uvedená výnimka vychádza z čl. 5 ods. 3 písm. k) smernice o informačnej spoločnosti.[1]

Je zrejmé, že uvedenú zákonnú licenciu bude potrebné vykladať tak, že súhlas autora nebude potrebný ani na zmenu diela. V opačnom prípade táto licencia stráca praktický význam.

 

Vydanie bezdôvodného obohatenia ako forma kompenzácie za porušenie NAZ

NAZ ponecháva nárok autora požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku fiktívnej licencie. Napriek kritike uprednostňovania bezdôvodného obohatenia pres náhradou škody (pri náhrade škody nie je možné požadovať jej dvojnásobok) a nejasností ohľadom vzťahu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody (t.j. či je možné požadovať výhradu bezdôvodného obohatenia, aj pokiaľ existuje paralelný nárok na náhradu škody)[2], bola táto koncepcia ponechaná aj v NAZ.

 

Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia autora

NAZ zachováva nedávno zavedenú úpravu licenčnej zmluvy. Zároveň však prináša aj niektoré nové inštitúty, medzi ktorými je aj odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia autora. V zmysle navrhovanej úpravy bude autor oprávnený od licenčnej zmluvy odstúpiť za splnenia dvoch podmienok: (i) dielo už nezodpovedá jeho presvedčeniu a (ii) použitím diela by boli závažným spôsobom dotknuté oprávnené záujmy autora. Autor sa tohto práva nebude môcť vzdať.

Vzhľadom na to, že podmienky pre odstúpenie od zmluvy sú definované relatívne všeobecne, môže predmetná úprava v budúcnosti spôsobovať problémy jednak pri určovaní oprávnenosti odstúpenia a zároveň pri stanovovaní výšky vzniknutej škody.

V záujme právnej istoty bude potrebné, aby toto ustanovenie bolo upresnené judikatúrou.

 

Hromadná licenčná zmluva

NAZ ponecháva inštitút hromadnej licenčnej zmluvy. Osobitne ustanovuje, že hromadná licenčná zmluva môže byť uzatvorená prostredníctvom elektronických prostriedkov za predpokladu, že nevzniká pochybnosť o obsahu zmluvy, totožnosti zmluvných strán a o prejave vôle zmluvných strán.

Novinkou je rozšírená hromadná licenčná zmluva. Na základe tejto zmluvy môže organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv na území Slovenskej republiky udeliť súhlas na použitie predmetov ochrany aj tých nositeľov práv, ktorí ňou nie sú zastupovaní, pokiaľ nositelia práv takúto kolektívnu správu písomným oznámením nevylúčili.

 

Multiteritoriálna licenčná zmluva na on-line použitie hudobných diel

Na podklade smernice o kolektívnej správe práv[3] NAZ zavádza nový typ multiteritoriálnej licenčnej zmluvy na on-line použitie hudobných diel. Účelom uvedenej zmluvy je umožniť udeliť súhlas na použitie on-line hudobných diel organizáciou kolektívnej správy pre územie viacerých členských štátov.

 

Postúpenie výkonu majetkových práv

NAZ komplexne reguluje postúpenie výkonu majetkových práv na inú osobu osobitnou zmluvou o postúpení. Napriek tomu, že samotné majetkové práva ostávajú aj naďalej neprevoditeľné, inštitút postúpenia umožňuje v zásade neobmedzene využívať obchodný potenciál majetkových práv autora.

Dôležité je upozorniť na osobitný dôvod pre odvolanie, a to v prípade, ak nadobúdateľ neoprávnene zasiahne do osobnostných práv autora.

 

Počítačový program

NAZ ponecháva súčasnú definíciu počítačového programu, ktorým sa rozumie „súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači.“ Vzhľadom na veľmi všeobecný charakter definície aj vzhľadom na neustály vývoj v tejto oblasti bude samozrejme ohľadom definície počítačového programu potrebné prihliadať na súčasnú aj budúcu judikatúru.

NAZ zo systematického hľadiska prináša zmenu, a to osobitnú reguláciu majetkových práv a zákonných licencií vzťahujúcich sa výlučne k počítačovým programom.

 

Zamestnanecké dielo

Pod označenie zamestnanecké dielo NAZ zaraďuje aj dielo, ktorého autor je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom.

Vo vzťahu k zamestnaneckému dielu prináša NAZ zmenu v tom, že zamestnávateľ vykonávajúci majetkové práva k dielu bude oprávnený dielo aj meniť a vykonávať iné zásahy, a to bez osobitného súhlasu autora.

Autori by mali byť zároveň chránení v prípade, ak odmena zjavne nezodpovedá finančnému prínosu dosiahnutému neskorším použitím zamestnaneckého diela. V takom prípade bude mať autor možnosť predložiť návrh na uzavretie dohody o dodatočnom vyrovnaní. Otázkou zostáva, aký bude postup v prípade, ak zamestnávateľ takýto návrh neakceptuje. Spôsob výpočtu dodatočného vyrovnania NAZ takisto neurčuje.

 

Artista

NAZ explicitne stanovuje, že za výkonného umelca sa považuje aj artista bez ohľadu na to, či vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry a folklóru.

 

Kolektívna správa práv

Úprava kolektívnej správy práv sa do veľkej miery NAZ mení, najmä s ohľadom na implementáciu smernice o kolektívnej správe. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že NAZ okrem kolektívnej správy práv umožňuje aj správu prostredníctvom nezávislého subjektu správy, ktorý takúto činnosť vykonáva za účelom dosahovania zisku.

Samotná kolektívna správa práv bude v mnohých otázkach do väčšej či menšej miery pozmenená. Vzhľadom na veľké množstvo zmien nie je možné venovať každej zmene osobitný priestor.

 

Na záver je potrebné upozorniť, že návrh nového autorského zákona môže byť v priebehu legislatívneho procesu ešte zmenený a verzia predložená do medzirezortného pripomienkového konania sa nemusí zhodovať z konečnou verziou schválenou parlamentom.

[1]     smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti

[2]     pozri článok Husovec, M.: Zabijú OKS doktrínu alebo skôr doktrína sen OKS?

dostupné na <http://www.lexforum.sk/464>

[3]     smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu

Leave a Reply